Grétkin denník: O rok pozadu... (časť druhá)

„8.30 kaderníčka“ oznamoval diár. Schytila som kabát a upaľovala. Spoza dverí salónu krásy Júlia na mňa pozerali prekvapené oči majiteľky. „Ako vieš, že sa mi odhlásila zákazníčka?“ opýtala sa ma, počas umývania vlasov. Nerozumela som jej otázke a preto som namiesto odpovede radšej slastne podriemkávala. S novým účesom som skočila do neďalekej kaviarne na kapučíno so škoricou a opäť otvorila diár.

Čo??? O jednej mám stretnutie s klientkou? Pre istotu som jej zavolala, ale nebrala telefón a ani neprišla. O tretej som mala ísť k účtovníčke. Po treťom telefonáte zdvihla telefón a prekvapene povedala, že my dve sme si na tento rok ešte stretnutie nedohodli. Bola som zmätená. O štvrtej som mala, tiež podľa diára, vyzdvihnúť z čistiarne mužove sako.

Nevedela som ani za nič nájsť lístok a milá pani v čistiarni zas manželove sako. Prišla som domov a cítila sa podivuhodne. V tom mi zrak padol na diár pohodený na kuchynskom stole. Otvorila som kabelku a vytiahla z nej starý s dátumom 2012 podľa ktorého som sa celý deň riadila. No pekne som sa dostala... „Mami, dnes som o rok pozadu,“ smiala som sa do telefónu.

Ale nedokázala som sa priznať, že som zabudla na jej minuloročnú veľkolepú oslavu šesťdesiatky. No čo, tú veľkú marcipánovú číslicu 60 možno prehliadne, nahovárala som si.

Tvoja Grétka